VERBUNK, FOGÁŠ, SÓLOMAĎÁR, MARHAŇSKÁ A BAŠISTOVSKÁ

Ide o mužskú tanečnú hru – princíp parodovania do vojenskej služby. Tanec má kruhovú formu, základným motívom je dvojkročka, miestami prerušená dupnutím o zem, čapášom na čižmu a potleskom. Podanie si rúk v tanci má symbolický význam – v minulosti podanie ruky znamenalo súhlas mládenca s odchodom do vojenskej služby. Pri MARHAŇSKEJ sa používala forma povelového verbunku, pri ktorom vedúci tanca vyvoláva názvy jednotlivých figúr alebo motívov, ktoré ostatní tanečníci následne prevádzajú.

DO ŠAFĽIKA, POLKA A ČARDÁŠ Z JAROVNÍC

V minulosti bol tanec do šaflika najfrekventovanejším tancom Šariša, ktorý sa tancoval pri všetkých tanečných príležitostiach. Základným motívom je kráčanie páru v uzavretom držaní a následné krútenie páru v bočnom držaní. Obohatením tanca sú podvrtky ženy v krútení a obchádzanie muža okolo ženy, ktoré sa obohacovalo cifrovaním, potleskom, alebo čapášovaním. Počas tanca sa partneri viackrát pustia a každý tancuje samostatne, ona sa vrtí, on cifruje, alebo čapášuje.

ŠEMETKOVSKÝ ČARDÁŠ, CHROMKA A POLKA

Pochádzajú z rusínskej oblasti. Sú to málo známe tance, ale v 60-tych rokoch bola šemetkovská polka veľmi obľúbená vo svojom okolí. Charakteristické tanečné motívy nie sú zložité, ale zato majú veľkú dávku svojho zvláštneho temperamentu, ktorý umocňujú ešte chytľavejšie rusínske melódie.

DRIBNA Z KYJOVA

Charakteristická polková melódia „Dribna“.
Polkový typ tanca zo Šariša. Patrí medzi krútivé tance nového štýlu. Na Slovensku sa rozvinuli hlavne v prvej polovici 20. storočia. Typickým znakom sú rytmické podupy (tancujú sa voľne, improvizačne), tempo je rýchle. Obvykle sa tancoval v kruhovej forme a tanečníci sa pred muzikou predvádzali zložitejšími tanečnými ciframi.

KYJOVSKÉ KOLESO

Pri tanci sú dievčatá pochytané v tesnom držaní objednu. V kolese striedajú jednokročku s jemným perovaním, oddychové prešlapovanie a kolesové krútenie. Krútenie je obohatené výraznými podupmi a pri zastavení krútenia dievčatá taktiež pridávajú cifrovanie - výrazné podupy a drobné tanečné motívy. Všetky časti sa striedajú nezávisle od sprievodnej piesne, je to teda tanec improvizačného charakteru. Dievčatá v kolese spievajú charakteristické trojhlasné piesne rýchlejšieho tempa.

RASLAVICKÁ KARIČKA

Dievčenská a ženská forma typického kolesového tanca zo Šariša spojená so spevmi.
Podstatné pre tento tanec je, že sa tancuje v kruhu. Kruh predstavuje jednotu a umožňuje hlboké ľudské spojenie. Karička je odvodená od kariky, čo je kruh. Karičku tancovali dievčatá najmä na svadbách, priadkach a zábavách.

KRÚCENA Z RASLAVÍC

Krútivý tanec starého štýlu mierneho tempa. Názov „KRÚCENA“ je odvodený od dominantného tanečného motívu – krútenia páru. Ďalšími motívmi sú cifrovanie v držaní za ruky oproti sebe, podtáčanie partnerky popod ruku, rôzne druhy zmien smeru krútenia. Časté zastúpenie tu má oddychový motív – vedenie partnerky po priestore (najčastejšie rytmická chôdza). Je to veľmi ľúbivý tanec, vyjadrujúci. hrdosť, tvrdosť a zároveň ľahkosť a rezkosť tanečných krokov.

STARODÁVNE TANCE Z RASLAVÍC

V obci Raslavice sa zachovalo veľké množstvo starodávnych tancov. My tancujeme: Mazurka, Ruská polka, Skákaná, Mojše, Kurikrik s Valcerom a Čerjana. Dôležité je povedať že sú to tance s pevnou formou, čo znamená tancovať určité kroky na určitú melódiu. Tancovali sa na zábavách vo svojej podobe, v slede, ktorý sa zvyčajne dodržiaval.