VIŠŇOVSKÉHO VERBUNK A ČARDÁŠ ZO ZÁMUTOVA

VERBUNK
Podľa rozprávania p. Štefana Višňovského zo Zámutova, bol pravé jeho dedo, jedným z dvoch tanečníkov, ktorí tancovali verbunk ako sólisti pred muzikou, čo na východnom Slovensku nie je typické, pretože verbunk tu má predovšetkým kruhovú formu. Keďže p. Višňovský už nemal možnosť vidieť svojho deda tancovať tento verbunk, získaval si informácie o jeho cifrách od nositeľov zo Zámutova. Na základe týchto poznatkov si sám tento tanec dotváral a obohacoval ho o vlastné cifry a čapáše. Verbunk (Dzedová cifra) starého pána Višňovského bol hlavne cifrovaný, na rozdiel od súčasného verbunku, v ktorom pán Višňovský používa rôzne čapášové variácie prepojené cifrovaním - starodávnym a jeho vlastným.

ČARDÁŠ
Zo Zámutova patrí medzi krútivé tance nového štýlu. Vyznačuje sa rytmicky bohatou tanečnou motivikou. V tanci sa párové krútenie strieda s cifrovaním partnerov. Tanec má dve časti, pomalú (dvojkročka) a rýchlu (čardáš). Tanečníci pri tanci samostatne improvizujú. Hudobným podkladom pre čardáš zo Zámutova sú novouhorské čardášové melódie.

POLKA A ČARDÁŠ Z ULIČSKÉHO KRIVÉHO

Párový tanec z rusínskej oblasti. Tanec sa začínal predspevom tanečníka. Nasledovalo vodenie partnerky po priestore a následné krútenie v páre. Obohacujúcimi motívmi boli cifrovania muža a ženy v polootvorenom držaní. Tanec je spracovaný podľa rozprávania tunajších obyvateľov. Z melódií je cítiť maďarský charakter, pretože obec Uličské krivé aj okolité obce boli za čias maďarského útlaku pomaďarčené, a to nielen v rámci nárečia ale aj kultúry. Dodnes tunajších obyvateľov prezývajú „Maďarmi.“

ČARDÁŠ Z OSTROVA

Pochádza z obce Ostrov pri Sobranciach. Tanečne málo známa obec, no veľmi bohatá a zaujímavá. Aj pre tento čardáš je charakteristický motív dvojkročky. Ďalej cifrovanie „na dlhé ruky“ a cifrovanie v otvorenom držaní, keď muž drží partnerku – najčastejšie v ľavej ruke.

VERBUNK A ČARDÁŠ Z KAMECICE NAD CIROCHOU

VERBUNK
Z málo známeho regiónu vyberáme sólový verbunk z Kamenice Nad Cirochou. Je to viac cifrovaný verbunk, aj keď sa v ňom objavujú aj čapáše. Pri „čapášových“ kombináciách sa často objavujú aj údery o zem.

ČARDÁŠ
Čardáš má dve hudobné časti: pomalú a rýchlu. V tanci sa používajú tie isté prvky na obidve hudobné časti. Dvojkročka, párové krútenie v oboch smeroch a jednoduché cifrovanie obohatené o čapášovanie.

KARIČKA ČORTOVÁ

Rezký dievčenský a ženský kolesový tanec. Prezentuje krásu farieb regiónu Zemplína a obce Dlhé nad Cirochou prostredníctvom nádherných krojov. Tanečnice sa pri tanci držia za chrbtom. Celý tanečný dej sa odohráva v kolektíve. Základnými tanečnými krokmi sú: jednokročka, dvojkročka, karičkový (kolesový) krok do krútenia, ktorý je realizovaný pravidelným bežkaním a zdobený rytmickými podupmi. Hudobným doprovodom je len spev zúčastnených. Jedna z nich začne spievať a ostatné sa hneď pridajú. Začínajú tancovať jednokročku, prípadne dvojkročku a to tak, že sa do jednej strany (najčastenšie v smere hodinových ručičiek) posunú viac ako do druhej, takže koleso sa pomaly otáča.

ZEMPLINSKÝ ČERKANÝ, CIFROVANÝ, ČAPAŠOVÝ ČARDÁŠ (ŠAFFOV TANEC)

Zachováva veľké majstrovstvo bačiho Juraja Šaffu z Dlhého Klčova, kde sa na jeho počesť koná každoročne súťaž sólistov tanečníkov v rôznych kategóriách. Charakteristika tanca spočíva v jeho jedinečných cifrách a čapášoch, ktoré tancoval len Juraj Šaffa. Tanečník voľným spôsobom začína mužské „čerkane“ motívy, ktoré sa používali hlavne kvôli zvuku ostrôh, ktoré na čižmách tanečníka rytmicky zvučali. Potom plynule prechádzal do cifrovaných motívov a neskôr zaradzoval aj čapášovanie – rytmické údery rukami po stehnách a sáre čižmy. Známy tiež aj ako ŠAFFOV TANEC.

FĽAŠKOVÝ TANEC

Pochádza z obce Zamutov a tancuje sa okolo fľaše. Tancovali ho chlapci, ale aj dievčatá, keď sa chceli ukázať pred chlapcami. Tancovávali ho len najlepšie tanečnice, ktoré medzi seba neprijali len tak hociktorú dievku, každá sa musela preukázať tanečným majstrovstvom.

NEZNÁMY ČARDÁŠ

Mohli by sme ho pomenovať aj ako neznámy čardáš od neznámych ľudí. Tento tanec sme sa naučili z archívneho videozáznamu SAV z 50-tych rokov, z ktorého okrem regiónu nevieme presne určiť obec, z ktorej interpreti pochádzajú. Tanečníci využívajú rôzne varianty párového krútenia v smere, ale aj v protismere hodinových ručičiek. Dvojkročka a párové krútenie obohacujú cifrovaním v otvorenom držaní alebo v držaní za ruky hore.

POZDIŠOVSKÝ ČARDÁŠ

Obec Pozdišovce je vzdialená od Parchovian len pár kilometrov, ale charakter tanca je odlišný v bohatosti a nezvyčajnosti chlapčenských a párových tanečných motívoch, ktoré sú príznačné len pre Pozdišovce. Hovorí sa o ňom ako o kráľovi čardášov, a to vďaka jeho dynamike a temperamentu.

ČARDÁŠ ZO SEČOVSKEJ POLIANKY

Počas zábav v Parchovanoch s miestnymi ženami gadžovkami – néromkami tancovali rómski muzikanti, takto vznikol čardáš podľa rómskeho kontráša Vasiľa zo Sečovskej polianky obohatení o rómske prvky nazývaný tiež aj ako “ČIKÓ ČARDÁŠ“. Tradične sa tancuje v páre, ale ako sa tanec vyvíja, tanečníci viac uprednostňujú tancovanie od seba.

PARCHOVIANSKÁ KARIČKA

Je to dievčenský tanec, tancovaný v kolese, za spevu dievčat. Vychádza zo zvyku tradujúceho sa na dedinách a tancovala sa na zábavách cez prestávky keď muzika nehrala.
Karička má zaujímavú priestorovú kresbu: základným útvarom je kruh, ale tanečnice často vytvárajú tzv. "bortenie" karičky, polmesiac, otočenú karičku, špirálu, vlnovku. Najtypickejšia je tzv. "paradna karička", kedy sa kruh zmení na ovál.

PARCHOVIANSKÝ ČARDÁŠ

Zvyčajne sa začína sólovým vystúpením chlapca, ktorý si po cifrovačkách vyvoláva dievča k sebe a spoločne tancujú: dvojkročku, krútenie a cifrovanie v rôznych obmenách postavenia partnerov. Najčastejšie sa cifruje v otvorenom držaní (partneri sú vedľa seba), pričom muž ozdobuje tanečné kroky učapovaním na stehna a lýtka či predkolenie. Druhé časté cifrovanie je v držaní za ruky hore, pričom partneri stoja oproti sebe. Krútenie a tanečné motívy sa tancujú ťahom.